Čoho je plný náš svet?
Šťastia, nádeje, lásky alebo radosti?
Alebo z neustále upadania do depresií, agresie, nenávisti...
Človek sa už dávno prestal pozerať na svet jedným okom cez ružové okuliare. Ten pohľad sa nazýval "realizmus". Spôsob pozerania sa na svet taký aký je, no nebrať ho príliš tragicky. Dnešný realista je vlastne half pesimista a half optimista (v mojom prípade s riadnou dávkou sarkazmu a irónie.)
Pesimisti sú buď ľudia ktorí si myslia, že sú bez duše, alebo tí, ktorí sa hrajú na to, že žiadnu nemajú. Ten prvý prípad sú zdeprimovaní bývalí realisti, ktorým však spoločnosť vypichla to jedno oko, ktoré sa pozeralo na svet ružovými okuliarmi. Teda, zostalo mu už iba to jedno, čiernobiele. A človek, chudák, zrazu stratil chuť farbiť tento svet humorom. Strata humoru - strata dýchania - strata osobnosti. No ten druhý prípad je hádam ešte horší. Tvoria ho poväčšinou násť ročné detičky ktoré trpia nedostatkom pozornosti od rodičov a potom si to kompenzujú tak, že musí byť pozornosť sveta obrátená na nich. Keby to bolo upútavanie nejakým talentom, alebo aspoň písanie nejakých dobrých depresívnych básničiek... Nič nepoviem. No oni sa ju snažia získať napríklad tým, že sa poškriabu na predlaktí nehygienickým a nevydenzifikovaným kružidlom a behajú po svete s vyhrnutým rukávom, zasvineným od tých pár kvapiek krvi. No skvelé... Mamka bude musieť znova prať. Myslia si, že akí sú zaujímaví zo svojím zúfalstvom. Upútať pozornosť je ich posvätným cieľom, a je im jedno, ako ho dosiahnu. Hlavne, nech si ich ľudia zapamätajú a ľutujú čo najviac.
Piť, fajčiť, fetovať, ... "To je to pravé." Počuť často o z úst maloletých. Zarážajúce je, že deti v minulom storočí si ani neboli isté, kade sa deti rodia. A tak, s naším svetom...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára