m.t. x9

Všetok čas na ktorom v našom živote záleží je v okamihoch v ktoré milujeme. Iba vtedy vidíme ten skutočný zmysel toho čo robíme, kým sme a čo zažívame. Keď sa láska z nášho srdca vytratí, všetko stratí farby... Každá sekunda, každý nádych pri milovaných osobách je čas nevyvážiteľný ničím iným. Aj tak sa však skončí. V provom rade je to preto, lebo my ľudia sme pominuteľní. Všetko, čo sa s nami spája je pominuteľné. Jediná večnosť, ktorú máme, je prítomnosť. Iba v túto chvíľu máme možnosť konať. Iba teraz máš príležitosť smiať sa, tancovať, hrať sa, milovať, objímať, bozkávať,... Nikdy viac túto možnosť mať nebudeme. Žijeme iba teraz.  
Minulosť a budúcnosť sú ako dve okná. Jediné, čo s nimi môžeme robiť je predstavovať si. Ak máme pocit že vo svojom živote musíme niečo zmeniť, spravme to. Na konci budeme ľutovať len veci ktoré sme nenapravili. Strachujeme sa a trápime vecami ktoré sú nevyhnutné. Trápi nás pominuteľnosť, zabudutie... Srdcia nám tieto veci zvierajú už teraz, preože vieme, že prídu, že sú nevyhnutné. Plačme, ak nám to pomôže, no nesmieme sa tým nechať pohltiť. Prítomnosť je všetko čo máme a čo mať budeme. Nestrácajme čas premýšľaním nad tým, či povieme osobe, ktorá nám je najdrahšia na svete že ju milujeme. Nepredpokladajme hlúpo, že to predsa vie. Nič tým pokaziť nemôžeme. Jediné čo tým spravíme je to, že tomu druhému opäť zahrejeme srdce a nemôžeme vedieť, či to nehovoríme naposledy. Raz už takú možnosť mať nebudeme a nevieme kedy to bude. Je to kruté, odporné a nepredstaviteľné no je to pravda. V druhom rade je to, že sa ľudia zvyknú vzdávať. Vždy bojujme, kým máme o čo. Pripomeňme si to krásne a aj tá najťažšia vec bude opäť zvládnuteľná. Je to to, o čo v živote ide. Nevzdávať sa, nenechať si vziať nádej a štastie. Neopúšťať sa a nájsť svetlo v tej najväčšej tme pretože aj po najhoršej búrke sa raz vyčasí. Áno, znie to otrepane, no je to tak ak sa rozhodneme že tak bude. Nevzdávajme sa, pretože to dobré je vždy to cennejšie .

#m.t. x8

#m.t. x7

#m.t. x6

Nečakaj, kým ti niekto slobodu dá. Darovaná totiž nemá hodnotu. Musíš si ju vziať jedine sama.

noun. (2.)

#m.t. x5

Prečo padá vtáča, do náruče viny?

Čo ho robí vinným, a čo nás bezvinnými? 

#m.t. x4

Kissing him was like breathing. 

Such beautiful, necessary and admittedly.

#m.t. x3

A teraz, po tom všetkom,sú strachy, ktoré ma vaznili v klietke v nej zamknuté miesto mňa.

(n.) 1.

 

 

#m.t. x2

 Poklady
Občas sa v našom živote udejú určité udalosti. Dúfam, že ich nepoznáte. Niektorým sa podlomia kolená, iný zasa počas telefonátu pustia mobil na zem, ďalší prehltnú slzy... Najhoršie je však, keď si uvedomíte, čo všetko ste nestihli. Či už nejakej osobe povedať posledné ďakujem alebo ľúbim ťa, rozlúčiť sa, pobozkať... Uvedomíte si, že je neskoro. Čas sa vrátiť späť nedá. Preto je dôležité uvedomiť si, všetko vzácne čo teraz máme. Nemyslím tým drahé auto, dom či mobil. Myslím tým tých, vďaka ktorým sa usmievame, kráčame ďalej a zvládame prekážky. Musíme si vážiť každú sekundu, objatie a nádych milovaných osôb. Bez nich by sme dnes boli ničím. Oni sú ten najväčší poklad na svete. Je smutné, že často si to uvedomíme až keď je neskoro. Preto sa teraz zdvihnite, choďte za mamou a otcom a povedzte im jednoduché Ďakujem. A verte mi, oni pochopia.