#m.t. x1

 Stereotyp

Nikdy nedovoľte aby sa ľudia na ktorých vám záleží stali stereotypmi. Neuvedomíte si to a stratíte ich.

#m.t. x

Vytvárame si ilúzie. Stále a bez prestávky. Ilúzie o svete v ktorom žijeme, o ľuďoch ktorí v ňom žijú, o sebe... Vytvárame tak papierové mestá s papierovými ľuďmi.  Nikto nás nepozná a čo je najhoršie, nepoznáme ani sami seba. Zostáva len naše papierové Ja, ktoré je zložené z ilúzií, ilúzií ktoré sme vytvorili my a ľudia okolo nás. Zabúdame kto sme, čo dokážeme a čo chceme. Plávame s prúdom, pretože nás učili, že je to správne, že byť odlišným je zlé. Máš rád inú hudbu, štýl, a hneď si divný. To večné škatuľkovanie a žiarlivosť ma už unavuje. Naozaj musíme byť takí povrchní? Každý nás vidí inak, jeden ako dokonalý príklad, ďalší ako povrchnú beštiu, iný zas ako flákača, ďalší ako kockáča... Nikto nás nepozná, ak nepoznáme sami seba. Všetci vidia len to naše papierové Ja ktoré im práve ukazujeme, ktoré hráme a ani o tom nemusíme vedieť.
Sú však ľudia, ktorí to všetko hrajú. Vedia kto sú, čo chcú a čo dokážu, musia sa však skrývať za umelo vytvorené papierové Ja. Ostatní by ich inak označili za čudákov a rýchlo vypoklonkovali zo svojej spoločnosti. Tu je ďalší dôkaz že nikoho nepoznáme a nikto nepozná nás. Možno, však raz stretnete osobu, ktorej dovolíte spoznať vaše skutočné Ja. Pri ktorej odlepíte to papierové a odhalíte vašu pravú osôbku, skrčenú a ustráchanú z odhalenia.
Je smutné, že je takto premrhaných veľa talentov. Nemusíme ani vedieť, aký poklad vedľa nás práve sedí. Skúste si niekedy sadnúť a skutočne počúvať. Odhodiť predsudky a dívať sa na svet otvorenými očami. Možno poznanie zabolí, no stále je to lepšie, ako byť upnutý na ilúziu. Pretože ak raz papierové mestá a papieroví ľudia padnú, trpieť budú tí, ktorí ich odhalili prineskoro.

#m.t. 9.

Zabudnutia sa bojíme všetci. Niekto toho, že na nich zabudne svet a niektorí, že na nich zabudnú ľudia na ktorých mu záleží. No zostáva nám len viera v to, že niečo také nedopustia.

#m.t. 8.

Opäť je mi z dnešného sveta smutno. Ľudia sú malicherní, pokriteckí, povrchní a o falošnosti radšej pomlčím. To by sme tu totiž boli do večera. Naše životy sa dajú prirovnať k rieke a drobným kamienkom. Určite si to pamätáte, hádzanie kamienkov do riek alebo jazier. Skúste si to teraz na chvíľočku predstaviť. Stojíte na brehu mohutnej rieky. Jej prúd so sebou všetko strháva. V dlani držíte drobný okruhliak. Napriahnete sa dozadu a prudko rukou vymrštíte do vzduchu. Kamienok preletí vzduchom a v okamihu sa stráca pod hladinou. Čo sa teraz s ním deje? Zasekol sa niekde alebo pláva s prúdom? Je to jedno. Ani keby sme do tej rieky hodili ďalších tisíc kameňov, nič sa nezmení. Rieka ich proste strhne so sebou a nestará sa, či bol ten kameň zlatý,strieborný, alebo či to bol diamant. A teraz, rieku si predstavme ako tento svet alebo život všeobecne, tie kamienky predstavujú nás alebo naše problémy. Teraz si možno uvedomujete, aké sú nepodstatné. Myslíme si, že bez nás sa zrúti svet. Život je však príliš krátky na to aby sme sa trápili nad zbytočnosťami. Viem, že to nie je vždy ľahké, no treba sa aspoň pokúsiť brať to všetko s aspoň malým nadhľadom.